Predstavy o teple



Fyzici v histórii najskôr nerozlišovali pojmy teplo(Q) a teplota(t).

G. Amontos (1663 - 1705): zostrojil teplomer. Tvrdil, že teplomer neudáva množstvo tepla, ale stupeň zohriatia telesa.
Kalorikum: akási “nevážiteľná” látka, fluidum, ktorá sa udržiava v medzerách medzi časticami a je schopná prenikať všetkými druhmi látok.
Tak vysvetľovali teplo - až do 19. storočia. Dnes vieme, že takáto látka neexistuje. (Dodnes sa zachovala ale jednotka tepla, kalória)
Gróf B. T. Rumford (1753 - 1814) usúdil, že:




Zohrievaním sa hmotnosť telesa nemení (neuniká teda žiadne kalorikum).
 
Pohyb častíc látok závisí od teploty: tepelný pohyb.
Pri zahriatí telesa sa jeho častice pohybujú rýchlejšie.
 
Tepelný pohyb: 
  • Plyny: častice voľne poletujú a narážajú na seba a aj na steny nádoby (spôsobujú tým tlak)
  • Kvapaliny: častice sú blízko pri sebe, ale nemajú svoje vopred určené miesta
  • Pevné látky: častice majú svoje miesta, okolo ktorých kmitajú